Vytvorené odpovede vo fóre
-
AutorPríspevkov
-
Co sa týka, dlhov a exekúcii tie mám aj ja, ale s každým jedným mojim veriteľom som sa rozprávala a každému jednému som na rovinu povedala pravdu. Dohodla som si únosné splátky, mám dve roboty a snažím sa z toho dostať.
Poviem ti úprimne, keď som išla do centra na prvé vyšetrenie a sedela som u psychiatricky zložila som sa, hrozne som plakala, depresie som mala dlhsie, z toho ze som bola v bludnom kruhu hrania a prehrávania.. Myslela som aj na to ako to ukončím celé a ze mojej rodine bude bezomna lepšie 😞. Psychiatricka mi okrem dg patologických hráč stanovila aj dg depresia a úzkosť, takže som dostala lieky a tie mi pomohli.S depresiou som bojovala dlho, ale mne v tomto mojom období veľa pomohla moja mama a môj muz a najlepšia kamarátka. Pomohlo mi aj ze som si písala denník vždy večer som na papier dala všetky svoje pocity, obavy. Chodila a chodím do klubu AG,kde som pochopila ze na to nie som sama a ze sú tam ľudia, ktorí prešli rovnakým peklom ako ja.Vravi sa ze všetko chce svoj čas, síce je to pravda no často myslím na to ako som všetko pokazila. Preto keď ráno vstanem z postele, poďakujem za všetko čo mám a poďakujem aj za to zle co sa stalo, pretože viem ze už to nechcem zažiť, tie stavy úzkosti, depresie, výčitiek svedomia,ze boli dni keď som nemala v peňaženke ani cent na chleba to je môj hnací motor,nikdy viac toto nechcem prežiť.
Ahoj, som rada ze si to zo seba dostala von, aj keď reakcia bola drsnejšia,prvotný sok pre rodinu, ale si na dobrej ceste len pokračuj držím palce
Povedz im to presne tak to že, si plne uvedomujes svoje zlyhanie a ze s tým chceš a potrebuješ niečo robiť. Ten pocit hanby, zlyhania ma prenasledoval dlhé mesiace od priznania, a do dnes mam výčitky svedomia. Niekedy si myslíme ze poznáme svojich blízkych a ich názor na určité veci, ale ani oni nevedia aké to je keď hras a co prežívaš práve preto je dôležité sa o tom porozprávať, aby pochopili a pomohli a myslím si ze ti určite pomôžu.. A ak by sa aj náhodou stalo ze nenájdeš u nich pochopenie, dôležité je co chceš ty sama len vydržať a bojovať
Ahoj úplne chápem v akej ťažkej situácii si a veľmi ma to mrzí…Z mojej skúsenosti ti poviem tak, ze niekedy ma strach hrozne veľké oči. Keď som sa priznala ja čakala som rôzne reakcie, pobalene kufre atď. Nabrala som odvahu, povedala pravdu a všetci moji blízki sa postavili za mňa a za to, aby som sa liečila, nečakala som to, ale toto mi veľmi pomohlo sa nakopnúť a robiť s tým niečo.Uz je to 9mesiacov co nehrám a najviac mi pomohla rodina a centrum.. Nehovorím ze to je ľahké nie je, ale od mojej rodiny a manžela som za ten čas nikdy nepočula jedinú výčitku. Takže sa neboj a povedz pravdu uľaví sa ti, držím palce 🙂
-
AutorPríspevkov